XXVI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků

Kapitola

Historický a urbanistický vývoj mesta Banská Bystrica a jeho reflexia v uličnej nomenklatúre

Jozef Petrikovič, Lucia Petrikovičová, Henrich Grežo, František Petrovič
Rok vydání: 2023

https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P280-0311-2023-31
Historický a urbanistický vývoj mesta Banská Bystrica a jeho reflexia v uličnej nomenklatúre pdf, 2MB

Abstrakt

Urbanonymá ako súčasť mestskej toponymie podliehajú neustálym zmenám. Do konca 19. storočia plnili v rámci mesta najmä orientačnú funkciu. Začiatkom 20. storočia sa však stali účinným nástrojom politickej propagandy. Urbanonymá boli v turbulentnom 20. storočí jedným z najdôležitejších spôsobov, ako sa každá politická sila pôsobiaca na Slovensku vymedzila v rámci určitej politickej ideológie. Cieľom príspevku je historicko- urbanistický vývoj mesta Banská Bystrica v kontexte vývoja názvov ulíc v jeho historickom jadre. V príspevku sme pri identifikácii určitých trendov v pomenovaní ulíc a námestí využili historicko-geografickú metódu. Považujeme ju za jednu z najdôležitejších metód používaných pri takomto type prác, keďže bola aplikovaná na viacerých úrovniach. Výsledkom analýz je historický prehľad vývoja a zmien v názvoch ulíc a ich za obdobie od roku 1918 po súčasnosť. V Banskej Bystrici prevládajú sociálne nemotivované názvy ulíc. Mesto teda pri pomenovaní a premenovaní ulíc využívalo najmä miestne a historické názvy. Bolo ovplyvňované najmä meniacou sa politickou situáciou. Napriek tomu má najväčšie zastúpenie kategória umenie a kultúra, v názvoch ulíc dominujú mená spisovateľov.

Klíčová slova

urbanonýmia, mestský priestor, religiozita, politická situácia, Banská Bystrica

Reference

  • AZARYAHU, M. (1997). German reunification and the politics of street names: The case of East Berlin. Political Geography, 16, no. 6, pp. 479-493. DOI:10.1016/S0962-6298(96)00053-4.
  • BALÁŽ, J., (2002). Banská Bystrica v premenách času. Banská Bystrica: BAJA, 254 s.
  • BANSKÁ BYSTRICA, (2020). Zoznam ulíc v meste Banská Bystrica. [online]. [cit. 15.3.2023] Dostupné z: https://www.banskabystrica.sk/zivot-v-meste/o-meste/geografia-a-demografia/.
  • BASIK, S., RAHAUTSOU, D. (2019). Toponymic politics and the symbolic landscapes of Minsk, Belarus. Geographia Cassoviensis, 13, no. 2, pp. 107-120. DOI:10.33542/GC2019-2-02.
  • BITUŠÍKOVÁ, A., (2022). Transformations of place, memory and identity through urban place names in Banská Bystrica, Slovakia. Hungarian Geographical Bulletin, vol. 71, no. 4, pp. 401-417, DOI: 10.15201/hungeobull.71.4.6.
  • BITUŠÍKOVÁ, A., (2011). Post-Socialist City on the Way to Diversity: The Case of Banska Bystrica.

Sustainable Cities: Diverstity, Economic Growth and Social Cohesion, pp. 108-121.

  • BITUŠÍKOVÁ, A., (1998). Transformations of a city centre in the light of ideologies. The case of Banská Bystrica, Slovakia. International Journal of Urban and Regional Research, vol. 22, no. 4, pp. 614-622, DOI: 10.1111/1468-2427.00165.
  • BLANÁR, V., (1976). Lingvistický a onomastický status vlastného mena. slovenská onomastická konferencia. Nitra 4. – 6. apríla 1974. Zborník materiálov. Red. M. Majtán. Bratislava: Veda, s. 23-29.
  • BLICHA, M., MAJTÁN, M., (1986). Úvod do onomastiky. Prešov: Pedagogická fakulta, 1986. 147 s.
  • BUCHER, S. 2015. Príspevok k poznaniu urbanoným Bratislavy v kontexte ideológie národného socializmu a komunizmu v rokoch 1939 – 1989. Historický časopis, roč. 63, č. 3, s. 451-481.
  • BUCHER, S., MATLOVIČOVÁ, K., MATLOVIČ, R., LUKÁČOVÁ, A., HARIZAL, B., KOLESÁROVÁ, J., ČERMÁKOVÁ, L., MICHALKO, M., (2013). The possibilities for analysing street names in relation to the space and identity: Case study of Slovak cities. Advances in Education Research, 47, no. 4, pp. 23-40.
  • BUGÁR, G., PUCHEROVÁ, Z., VESELOVSKÁ, K., (2020). Mosaic Landscape Structures in Relation to the Land Use of Nitra District. Ekológia (Bratislava), vol. 39, no.3, pp. 277-288. DOI: 10.2478/eko-2020-0022.
  • CHLOUPEK, B.R., (2019). Public memory and political street names in Košice, Slovakia's multiethnic second city. Journal of Historical Geography, 64, pp. 25-35, DOI:10.1016/j.jhg.2018.11.007.
  • FORGÁCS, J., (2020). Spomínate si ešte? Takto sa volali ulice v Bystrici za komunistov! (Do you still remember? These were the street names in Bystrica during the communist era!). Dnes 24. 7 November 2020. [online]. [cit. 22.4.2023] Dostupné z: https://bystrica.dnes24.sk/spominate-si-este-takto-sa-volali-ulice-v-bystriciza-komunistov-189659.
  • GNATIUK, O., GLYBOVETS, V., (2020). Do street status and centrality matter for post-socialist memory policy? The experience of Ukrainian cities. Geographia Polonica, 93, no. 2, pp. 139-161, DOI:10.7163/GPol.0167.
  • KRAJSKÝ PAMIATKOVÝ ÚRAD BANSKÁ BYSTRICA. (2015). Zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia PR Banská Bystrica. [online]. [cit. 15.3.2023] Dostupné z: http://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Banska_Bystrica/Zasady_ochrany_PR_Banska-Bystrica.pdf.
  • KROŠLÁKOVÁ, E., (1988). Sémantická motivácia názvov ulíc. Urbanonymia: zborník prednášok z 2. celoštátneho onomastického seminára v Modre-Piesky 8.-10.10.1986. Red. P. Žigo. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 56-62
  • KUBA, L., (1984). Úvod do náuky o vlastních jménech: Toponomastika a antroponomastika. Ústí nad Labem: Pedagogická fakulta v Ústí nad Labem, 1984. 198 s.
  • LIGHT, D., (2004). Street names in Bucharest, 1990-1997: Exploring the modern historical geographies of post-socialist change. Journal of Historical Geography, vol. 30, no. 1, pp. 154- 172, DOI: 10.1016/S0305-7488(02)00102-0.
  • LIESKOVSKY, J., KAIM, D., BALAZS, P., BOLTIZIAR, M. et. al. (2018). Historical land use dataset of the Carpathian region (1819-1980). Journal of Maps, vol. 14, no. 2, pp. 644-651, DOI: 10.1080/17445647.2018.1502099.
  • MÁCHA, P., LASSAK, H. KRTIČKA, L., (2018). City divided: Place names and nationalism in the CzechPolish borderlands. Mitteilungen der Österreichischen Geographischen Gesellschaft, vol. 160, pp. 303-329, DOI: 10.1553/moegg160s303.
  • MAJTÁN, M., (1996). Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava: SAV, 1996. 192 s.
  • ODALOŠ, P., (1996). Urbanonymá v procese spoločenských zmien 90. rokov v európskych postsocialistických krajinách. Urbanonymá v kontexte histórie a súčasnosti. Zborník materiálov z onomastického kolokvia konaného v Banskej Bystrici 3. – 5. septembra 1996. Red. P. Odaloš. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB; Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 1996, s. 80 – 87.
  • PETRIKOVIČOVÁ, L., VILINOVÁ, K., (2020). Priestorové aspekty vývoja osídlenia novej Bane a Žarnovice v kontexte prírodných a socioekonomických podmienok. In mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 546-553, DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9610-2020-69.
  • RUSU, M., (2020). Political patterning of urban namescapes and post-socialist toponymic change: A quantitative analysis of three Romanian cities. Cities, vol. 103, pp. 102773, DOI: 10.1016/j.cities.2020.102773.
  • SURA, M., (1982). Banská Bystrica: pamiatková rezervácia. Bratislava: Tatran, 1982. 189 s.
  • ŠOLCOVÁ, L., (2012). Vývoj krajiny s disperzným typom osídlenia v Novobanskej štálovej oblasti. Nitra: UKF, 2012. 208 s.
  • ŠRÁMEK, R. (1999). Úvod do obecní onomastiky. Brno: Masarykova univerzita, 1999. 205 s.
  • VANO, S., OLAFSSON, AS., MEDERLY, P., (2021). Advancing urban green infrastructure through participatory integrated planning: A case from Slovakia. Urban Forestry & Urban Greening, vol. 58, DOI: 10.1016/j.ufug.2020.126957.