XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků
KapitolaRozvoj obcí v Nitrianskej diecéze v kontexte religiózneho turizmu
Rok vydání: 2022https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P280-0068-2022-48
Abstrakt
Religiozita je na Slovensku historicky pevne zakorenená. Svoj historicky podložený fundament má aj v Nitrianskej diecéze, čo potvrdzuje zriadenie Nitrianskeho biskupstva v r. 880 pápežom Jánom VIII. na žiadosť kniežaťa Svätopluka. Cieľom článku je analyzovať dopad religiózneho turizmu na rozvoj dvoch vybraných vidieckych obcí v Nitrianskej diecéze - Pozba a Močenok. Z metodického hľadiska bola základom excerpcia printových a elektronických informačných zdrojov rôzneho charakteru, výsledky dotazníkov pútnických miest a ich komparatívna analýza. Kritický prístup k informáciám bol podporený komunikáciou s Biskupským úradom v Nitre, rozhovormi so správcami farností, starostami obcí a aj obyvateľmi. Terénny prieskum bol spojený s dokumentovaním sakrálnych priestorov. Výsledkom práce je identifikácia foriem, resp. prejavov fungovania svetskej a cirkevnej komunity v oboch obciach. Kým obec Pozba predstavuje tradičné centrum pútnického turizmu, obec Močenok sa z tejto pozície transformovala na centrum kresťanského divadla vnímaného aj na celoslovenskej úrovni. Obe obce podporujú aktivity cirkevných komunít a lokality pútnických miest sú vnímané ako neoddeliteľné súčasti obcí. V oboch obciach, ktoré sú aj súčasťou európskych kultúrnych trás, sa religiózny turizmus výrazne podieľa na zviditeľňovaní obce a podmieňuje jej rozvoj najmä v súvislosti s budovaním infraštruktúry.
Klíčová slova
religiózny turizmus, Pozba, Močenok, regionálny rozvoj
Reference
[1] BIELIK, A., MRENA, L., SLOBODNÍKOVÁ, J., BIELIKOVÁ, M., (2020). Pútnické miesto Studnička – kde sa nebo dotýka zeme. Beša: Rímskokatolícka cirkev, Farský úrad Beša. ISBN 978-80-570-2186-5.
[2] BILSKA-WODECKA, E., SOŁJAN, I., (2005). Pocieszycielki Strapionych w Kevelaer. Katolicka „oaza“ w protestanckiej Westfalii Połnocnej. Peregrinus Cracoviensis, no. 16, pp. 139-151. ISSN 1425-1922.
[3] COLLINS-KREINER, N., (2010). Geographers and Pilgrimages: Changing Concepts in Pilgrimage Tourism Research. Tijdschrift voor Economische en Sociale Geografie, vol. 101, no. 4, pp. 437-448. ISSN 14679663. DOI: 10.1111/j.1467-9663.2009.00561.x.
[4] DIAN, D., JUDÁK, V., (2007). Každý deň so svätými. 2. diel. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2007. ISBN 978-80-7162-679-4.
[5] DROTÁR, N., KOZMA, G., (2021). A new element of tourism in north-eastern part of Hungary - Steps to attract jewish pilgrims to Tokaj-Hegyalja Region. Folia Geographica, vol. 63, no. 1, pp. 19-39. ISSN 336-6157.
[6] GÁBOR, S. ed., (2021). Katolícka cirkev na Slovensku. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska.
[7] GRAAVE, E., KLIJS, J., HEIJMAN, W., (2017). The Economic Impact of Pilgrimage: An economic impact analysis of pilgrimage expenditures in Galicia. International Journal of Religious Tourism and Pilgrimage, vol. 5, no. 3, pp. 39-54. ISSN 2009-7379. DOI: 10.21427/D7DD83.
[8] HILPERT, M., MAHNE-BIEDER, J., STIFTER, V., (2016). Regionalökonomische Bedeutung Kleiner Wallfahrtsorte am Beispiel Biberbach. Standort, vol. 40, no. 3, pp. 184-188. ISSN 0174-3635. DOI: 10.1007/s00548-016-0440-2.
[9] IBANESCU, B., MUNTEANU, A., STOLERIU, O. M., (2018). Territorial and marketing strategies related to religious tourism in Northern Moldavia, Romania. CES Working Papers, vol. 10, no. 1, pp. 129-148. ISSN 2067-7693.
[10] JACKOWSKI, A., SOŁJAN, I., (1995). Pielgrzymki w polskim prawosławiu. Turyzm, vol. 5, no. 2, pp. 49-63. ISSN 0867-5856.
[11] JOHNOVÁ, R., (2008). Marketing kulturního dědictví a umění. Praha: Grada Publishing, a.s. ISBN 978-80-247-2724-0.
[12] KAPERA, I., (2004). Ruch pielgrzymkowy do Limanowej. Peregrinus Cracoviensis, no. 15, pp. 178-186. ISSN 1425-1922.
[13] KERESTEŠ, P. ed., (2020). Močenok – monografia obce. Močenok: EN ARS, s.r.o. ISBN 978-80-973164-5-7.
[14] KROGMANN, A., KRAMÁREKOVÁ, H., PETRIKOVIČOVÁ, L., (2020). Religiózny cestovný ruch v Nitrianskej diecéze. Nitra: UKF v Nitre. ISBN 978-80-558-1652-4.
[15] MINISTERSTVO DOPRAVY A VÝSTAVBY SR, (2020). Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020. [online]. [cit. 1. 4. 2022]. Dostupné z: https:// www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativaa-koncepcne-dokumenty/koncepcne-dokumenty/strategiarozvoja-cestovneho-ruchu-do-roku-2020
[16] NITRIANSKE BISKUPSTVO, (2022). História. [online]. [cit. 2022-04-02]. Dostupné z: http://www.biskupstvo- http://www.biskupstvo-nitra.sk/historia/.
[17] OFICIÁLNE WEBOVÉ SÍDLO OBCE POZBA, (2022). Pozba. [online]. [cit. 4. 4. 2022]. Dostupné z: https://www.pozba.sk/
[18] PIHET, CH., VIOLIER, PH., (1993). Lourdes. Przestrzeń miejska i funkcja turystyczna. Turyzm, vol. 3, no. 1, pp. 31-39. ISSN 0867-5856.
[19] PÚTNICKÉ MIESTA, (2022). Pozba. [online]. [cit. 4. 4. 2022]. Dostupné z: https://www.putnickemiesta.sk/
[20] putnicke-miesta-na-slovensku/nitrianska-dieceza/pozba/
[21] PÚTNICKÉ MIESTO STUDNIČKA POZBA, (2022). História a súčasnosť. [online]. [cit. 4. 4. 2022]. Dostupné z: http://studnickapozba.sk/historia-a-sucasnost/
[22] RINSCHEDE, G., (1992). Forms of Religious Tourism. Annals of Tourism Research, vol. 19, no. 1, pp. 51-67. ISSN 0160-7383. DOI: 10.1016/0160-7383(92)90106-Y.
[23] SOŁJAN, I., LIRO, J., (2022). The changing roman catholic pilgrimage centres in Europe in the context of contemporary socio-cultural changes. Social & Cultural Geography, vol. 23, no. 3, pp. 380-403. ISSN 1464-9365. DOI: 10.1080/14649365.2020.1739322.
[24] ŠUVADA, J., BABČAN, S., (2020). Kaplnka sv. Gorazda v Gorazdove. [online]. [cit. 4. 4. 2022]. Dostupné z: https://mocenok.sk/clanok/kaplnka-sv-gorazda-v-gorazdove