XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků
KapitolaZdravotná starostlivosť v kontexte kvality života v meste Nitra pred pandémiou Covid-19
Rok vydání: 2022https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P280-0068-2022-36
Abstrakt
Významným aspektom z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva je hodnotenie kvality života sledovaním vybraných ukazovateľov, ku ktorým možno zaradiť aj zdravotnú starostlivosť. Záujem o zdravotný stav obyvateľstva sa dnes zintezívňuje. Medzi hlavné dôvody patria spoločenské, politické, ekonomické zmeny ale v súčasnosti tiež prebiehajúca pandémia súvisiaca so šírením vírusu COVID-19. Je súčasťou mnohých hodnôt, ktoré zaraďujeme do kvality života. Vylepšenie úrovne zdravia populácie je úlohou veľmi závažnou. Zároveň je zdravotná starostlivosť veľmi dôležitým faktorom zdravia, ktorú spájame s kvalitou života. Predmetom nášho záujmu v predkladanom príspevku bolo získavanie údajov s výrazne subjektívnym charakterom zameraným na problematiku zdravotnej starostlivosti v meste Nitra. Pri výbere metód sme uprednostnili dotazníkovú metódu založenú na nami zostavenom dotazníku. Otázky boli zamerané na zistenie názorov, postojov a hodnotenia zdravotnej starostlivosti ako indikátora kvality života obyvateľov. Výskum sme realizovali roku v 2019 na vzorke 509 respondentov v meste Nitra. Cieľom príspevku bolo metódou percepcie analyzovať subjektívne vnímanie zdravotnej starostlivosti v meste Nitra. Na základe získaných údajov možno konštatovať, že pre obyvateľov Nitry je dôležité najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prístup k zdravotnej starostlivosti, spolu s dĺžkou čakacej doby na prijatie. Najdôležitejším faktorom zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov mesta Nitra je spokojnosť s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Najnegatívnejšie respondenti vnímali dĺžku čakacej doby na prijatie vyšetrenia.
Klíčová slova
zdravotná starostlivosť, kvalita života, percepcia, Nitra
Reference
[1] ANDRÁŠKO, I., (2016). Kvalita života v mestách. Východiská, prístupy, poznatky. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8271-7. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.M210-8271-2016.
[2] ANDRÁŠKO, I., (2009). Kvalita života v Bratislave – príklad aplikácie SAW modelu. In XII. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách: Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 209–213. ISBN 978-80-210-8587-9.
[3] FERŤAĽOVÁ, J, MADZIKOVÁ, A., (2008). Percepcia kvality života na príklade mesta Bardejov. In Misceillanea Geographica 14: Zborník príspevkov. Plzeň: Katedra geografie Fakulty pedagogické Západočeské univerzity, pp. 105-109. ISBN 978-80-7043-663-9.
[4] FRANTÁL, B, VAISHAR, A., (2008). Zvláštnosti kvality života v malých městech. Geographia Slovaca, vol. 25, pp. 175-188. ISSN 1210-3519.
[5] GUHATHAKURTA, S., CAO, Y., (2011). Variations in Objective Quality of Urban Life Across a City Region: The Case of Phoenix. In Marans, R. W., Stimson, R. J., (eds.). Investigating Quality of Urban Life: Theory, Methods, and Empirical Research. Dordrecht: Springer, pp. 135–160. ISBN 978-94-007-1741-1.
[6] IRA, V., ANDRÁŠKO, I., (2007). Kvalita života z pohľadu humánnej geografie. Geografický časopis, vol. 59, no. 2., pp. 159-179. ISSN 2453-8787.
[7] KOBYLAREK, A., BŁASZCZYŃSKI, K., ŚLÓSARZ, L., MADEJ, M., CARMO, A., HLAD, Ľ., KRÁLIK, R., AKIMJAK, A., JUDÁK, V., MATURKANIČ, P., BIRYUKOVA, Y., TOKÁROVÁ, B., MARTIN, J. G., PETRIKOVIČOVÁ, L., (2022). The Quality of Life among University of the Third Age Students in Poland, Ukraine and Belarus. Sustainability, vol. 14, no. 4., 2049. ISSN 2071-1050. DOI: 10.3390/su14042049.
[8] KLADIVO, P., (2011). Socio-demographic structure of Olomouc from the point of view of the quality of life. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis - Geographica, vol. 42, no. 2, pp. 79-90. ISSN 1212-2157.
[9] LAGAS, P., KUIPER, R., VAN DONGEN, F., VAN RIJN, F., AMSTERDAM, H. VAN.,
[10] LAGAS, P, VAN DONGEN, F., VAN RIJN, F., VISSER, H., (2015). Regional quality of living in Europe. REGION, vol. 2, no. 2, pp. 1-26. ISSN 2409-5370. DOI: 10.18335/region.v2i2.43.
[11] MACKENBACH, J. P., BOPP, M., DEBOOSERE, P., KOVACS, K., LEINSALU, M., MARTIKAINEN, P., MENVIELLE, G., REGIDOR, E., GELDER, R., (2017). Determinants of the magnitude of socioeconomic inequalities in mortality: A study of 17 European countries. Health Place, vol. 47, pp. 44–53. ISSN 1353-8292. DOI: 10.1016/j.healthplace.2017.07.005.
[12] MACKŮ, K., CAHA, J., PÁSZTO, V., TUČEK, P., (2020). Subjective or Objective? How Objective Measures Relate to Subjective Life Satisfaction in Europe. International Journal of Geo-Information, vol. 9, no. 5, pp. 320-329. ISSN 2220-9964. DOI: 10.3390/ijgi9050320.
[13] MARANS, R. W., STIMSON, R. J., (2011). Investigating Quality of Urban Life: Theory, Methods, and Empirical Research. Dordrecht: Springer. ISBN 978-9400717411.
[14] MURGAŠ, F., KLOBUČNÍK, M., (2016). Municipalities and Regions as Good Places to Live: Index of Quality of Life in the Czech Republic. Applied Research Quality Life, vol. 11, pp. 553–570. ISSN 1871-2584. DOI: 10.1007/s11482-014-9381-8.
[15] MURGAŠ, F., PETROVIČ, F., (2020). Quality of life and quality of environment in Czechia in the period of the Covid-19 pandemic. Geografický časopis, vol. 72, no. 3, pp. 261-274. ISSN 0016-7193. DOI: 10.31577/geogrcas.2020.72.3.13.
[16] NOVÁKOVÁ, M., (2014). Zdravie a zdravotná starostlivosť v socioekonomických súvislostiach. Bratislava: Ekonóm. ISBN 978-80-225-3850-3.