XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků

Kapitola

Analýza kvality života Slovákov na základe korelácií indexu ľudského rozvoja s vybranými ukazovateľmi

Michaela Kraslanová, Zuzana Poláková
Rok vydání: 2022

https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P280-0068-2022-28
Analýza kvality života Slovákov na základe korelácií indexu ľudského rozvoja s vybranými ukazovateľmi pdf, 583KB

Abstrakt

V mnohých rozvinutých krajinách už dlhodobo rastie príjem krajín vykazovaný výsledkom hospodárskej a obchodnej činnosti, napriek tomu spokojnosť obyvateľov so životom rastúci trend nevykazuje. Novodobé pohľady na kvalitu života zohľadňujú okrem ekonomických indikátorov, napr. príjem, spotreba, HDP na obyvateľa, index ľudského rozvoja a i., vo väčšej miere subjektívne hodnotenie. Cieľom príspevku bolo poukázať na existenciu resp. neexistenciu závislosti medzi vývojom kvality života na Slovensku pomocou indexu ľudského rozvoja a rôznymi subjektívne zvolenými premennými - spotreba esenciálnych komodít pšeničná múka a chlieb, ale i objektívne selektovanými premennými - odvrátiteľnou úmrtnosťou, rokmi zdravého života, sobášnosťou a priemerným vekom. Pekárenské komodity boli zaradené k danému skúmaniu z dôvodu, že okrem ostatných ukazovateľov sme mali za parciálny cieľ skúmať, či a ako má konzumácia esenciálnych potravín ako sú práve napr. chlieb vplyv na kvalitu života. V článku boli zistené na základe viacnásobnej regresie v softvéri SAS korelácie medzi indexom ľudského rozvoja a mediánovým vekom, rokmi zdravého života a v neposlednom rade konzumáciou chleba a pšeničnej múky.

Klíčová slova

index ľudského rozvoja, kvalita života, regresia

Reference

[1] BÉRENGER,V., VERDIER-CHOUCHANE, A., (2007). Multidimensional measures of well-being: Standard of living and quality of life across countries. World Development, Volume 35, Issue 7, pp. 1259-1276. ISSN 0305-750X. DOI: 10.1016/J.WORLDDEV.2006.10.011.

[2] BIANCHI, G., (2005). Is it Possible to Measure Quality of Life?. Životné prostredie: revue pre teóriu a tvorbu životného prostredia, vol. 39, no. 6, pp. 285–289. ISSN 0044-4863.

[3] CELLA, D.F., TULSKY, D.S., (1990). Measuring quality of life today: methodological aspects. Oncology (Williston Park, N.Y.), vol. 4, no.5, pp. 29–69.

[4] UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME, (2020). Human Development Index (HDI). [online]. [cit. 2022-3-25]. Dostupné z: https://hdr.undp.org/en/data

[5] HOOGHE, M., VANHOUTTE, B., (2011). Subjective Well-Being and Social Capital in Belgian Communities. The Impact of Community Characteristics on Subjective Well-Being Indicators in Belgium. Social Indicators Research, vol.100, no.1, pp.17–36. DOI: 10.1007/s11205-010-9600-0.

[6] KAČMÁROVÁ, M., BABINČÁK, P., MIKULÁŠKOVÁ, G., (2013). Teórie a nástroje merania subjektívne honotenej kvality života. Vydala: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove v edícii ACTA FACULTATIS. ISBN 978-80-555-0972-3.

[7] ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE, (2021). Healthy life years at birth by sex. [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/sdg_03_11/default/table?lang=en

[8] ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE, (2021). Inability to make ends meet - EU-SILC survey. [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ILC_MDES09__custom_2252938/default/table?lang=en

[9] ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE, (2021). Marriage indicators. [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/DEMO_NIND__custom_2389961/default/table?lang=en

[10] ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE, (2021). Mean and median income by age and sex - EU-SILC and ECHP surveys. [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ILC_DI03__custom_2243539/default/table?lang=en

[11] ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE, (2021). Treatable and preventable mortality of residents by cause and sex. [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/hlth_cd_apr/default/table?lang=en

[12] ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE, (2022). Population structure indicators at national level. . [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/DEMO_PJANIND__custom_2389787/default/table?lang=en

[13] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY, (2021). Spotreba vybraných druhov potravín na 1 obyvateľa. [online]. [cit. 2022-03-15]. Dostupné z: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/ps2041rs/v_ps2041rs_00_00_00_sk

[14] YERMILOVA, V., LOKTIONOVA, J. N., SMIRNOV, A.V., SEREGINA, T. N., PROKOPYEV, A. I., (2019). The development of a personal well-being index – indicator of the life satisfaction. Revista Espacios, vol. 40, no. 25, pp. 16. ISSN 0798 1015.