XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků

Kapitola

Priestorové aspekty vývoja vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva na Slovensku medzi rokmi 1991 až 2021

Oliver Rafaj, Dana Kuběnková
Rok vydání: 2022

https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P280-0068-2022-3
Priestorové aspekty vývoja vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva na Slovensku medzi rokmi 1991 až 2021 pdf, 1MB

Abstrakt

Vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo je považované za významný produkčný faktor v hospodárstve. Tento príspevok sa zameriava na vývoj vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva v slovenských obciach za posledných tridsať rokov. V príspevku sme sa zamerali na preskúmanie vývoja ľudského kapitálu na úrovni obcí SR, čo v konečnom dôsledku predstavuje vývoj vo viac ako 2800 územných jednotkách. Cieľom príspevku bolo prezentovať priestorové aspekty vývoja vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva na Slovensku a preskúmať, k akým zmenám dochádzalo počas sledovaného obdobia v zásobe vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva medzi obcami Slovenska. V neposlednom rade sme skúmali súvislosť medzi vývojom vysokoškolsky vzdelaným obyvateľstvom a hustotou obyvateľstva. Vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo predstavuje najvyšší stupeň ľudského kapitálu a spájajú sa s ním pozitívne sociálno-ekonomické efekty nielen pre jednotlivcov, ale aj pre širšiu spoločnosť. Vysoká hustota obyvateľstva indikuje prítomnosť väčšieho množstva firiem, ako aj väčšie množstvo a širšiu pestrosť rôznych služieb a iné aglomeračné benefity, ktoré poskytujú mestá. V príspevku sme odhadli funkčný vzťah medzi prírastkom vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva a výškou hustoty obyvateľstva na obecnej úrovni. Z výsledkov vyplýva, že v obci, v ktorej na jeden kilometer štvorcový žije o jedného obyvateľa naviac, sa medzi rokmi 1991 až 2021 zvýšil počet vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov o štyroch ľudí.

Klíčová slova

ľudský kapitál, vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo, hustota obyvateľstva, obec

Reference

[1] BARRO, R. J., (1991). Economic Growth in a Cross Section of Countries. Quarterly Journal of Economics, vol. 106, no. 425, pp. 407–433. ISSN 1531-4650. DOI: 10.2307/2937943.

[2] BECKER, G. (1993). Human Capital – A Theoretical and Empirical Analysis with Special Reference to Education. Chicago: University of Chicago Press. ISBN 978-0226041209.

[3] DE LA ROCHA, J., PUGA, D. (2013). Learning by working in big cities. CEMFI Working paper no. 1301. DOI:10.1093/restud/rdw031.

[4] DURANTON, G., PUGA, D. (2013). The growth of cities. CEMFI working paper no. 1308.

[5] GLAESER, E., SHEINKMAN, J. A., SHLEIFER, A. (1995). Economic Growth in a Cross-Section of Cities. Journal of Monetary Economics, vol. 36, no. 1, pp. 117-144. ISSN 0304-3932.

[6] OECD. (2021). Education at a Glance 2021: OECD Indicators. Paris: OECD Publishing. ISBN 978-92-64-81892-7. DOI: 10.1787/b35a14e5-en.

[7] OECD. (2019). Education at a Glance 2019: OECD Indicators. Slovak republic – country note. Paris: OECD Publishing. DOI: 10.1787/f8d7880d-en.

[8] MINCER, J. (1958). Investment in Human Capital and Personal Income Distribution. Journal of Political Economy, vol. 66, no. 4, pp. 281-302. ISSN 00223808. DOI: 10.1086/258055.

[9] MINCER, J. (1981). Human Capital and Economic Growth. National Bureau of Economic Research. 1050 Massachusetts Avenue, Cambridge MA 02138. 30 p. Working paper No. 803.

[10] RAUCH, J. E. (1993) Productivity Gains from Geographic Concentration of Human Capital: Evidence from the Cities. Journal of Urban Economics, vol. 34, no. 3, pp. 380-400. ISSN 0094-1190.

[11] SCHULTZ, T. W. (1961). Investment in Human Capital. The American Economic Review, vol. 51, no. 1, pp. 1-17.

[12] SLOVENSKÁ AKREDITAČNÁ AGENTÚRA PRE VYSOKÉ ŠKOLSTVO (SAAVS). (2021). Kvantitatívne prehľady demografického vývoja v slovenskom vysokom školstve za roky 1989-2020. In Tematická správa. pp. 1-26. [online]. [cit. 2022-04-05]. Dostupné na https://saavs.sk/wp-content/uploads/2021/12/Tematicka-sprava-Kvantitativne-prehlady-demografickeho-vyvoja-v-slovenskom-vysokom-skolstve-za-roky-1989-2020-1.pdf..

[13] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ŠÚSR). (2021). Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2021. Počet obyvateľov podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania vo všetkých obciach SR k 1. 1. 2021. [online]. [cit. 2022-04-05]. Dostupné na: https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-vzdelania/SR/SK0/OB.

[14] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ŠÚSR). (2011). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. [online]. [cit. 2022-04-05]. Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/SODB/hc40/Obyvate%C4%BEstvo%20pod%C4%BEa%20miesta%20s%C4%8D%C3%ADtania%2C%20pohlavia%2C%20podmienok%20b%C3%BDvania%2C%20ve%C4%BEkosti%20lokality%20%28obce%29%20a%20veku%20-%20HC40.

[15] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ŠÚSR). (2001). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. [online]. [cit. 2022-04-05]. Dostupné na: http://sodb.infostat.sk/scitanie/.

[16] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ŠÚSR). (1991). Sčítanie ľudu, domov a bytov 1991. [online]. [cit. 2022-04-05]. Dostupné na: http://sodb.infostat.sk/scitanie/.

[17] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ŠÚSR). (2011). Demografia a sociálne štatistiky. [online]. [cit. 2022-04-05]. Dostupné na: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/!ut/p/z1/jY_LDoIwEEU_qdMHUJZDlVLTKBQbsRvDyjRRdGH8fpG4FZjdTc7JvUMC6UgY-ne89q_4GPrbmM8hvZRtzTAXWm3coQRzVEy2NmUAlJwmoMmMLAqKIPduOwJYa7cTFERCwhp_Bvj68OcQfr7SWInMAkirEzBYeZc3nAPydf0zBYt-mJC5BUs_PO_e-w7iB3U0jas!/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X0ZTUDJBOTRHQ0RST0YwSVRDMjhTTDYyMEc2.

[18] ŠVEDA, M., VÝBOŠŤOK, J., GURŇÁK, D. (2021). Atlas suburbanizácie Bratislavy. Bratislava: Geografický ústav SAV, ISBN 978-80-89548-10-1.

[19] VENHORST, V. (2017). Human capital spillovers in Dutch cities: consumption or productivity? Annals of Regional science, vol. 59, no. 3, pp. 793-817. ISSN 1432-0592. DOI 10.1007/s00168-016-0754-9.