XXIV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků

Kapitola

Disparity medzi krajinami Európskej únie v terciárnom vzdelávaní

Jana Štrangfeldová, Daniela Mališová
Rok vydání: 2021

https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P210-9896-2021-4
Disparity medzi krajinami Európskej únie v terciárnom vzdelávaní pdf, 610KB

Abstrakt

Ako sa uvádza v literatúre, vzdelanostná úroveň obyvateľov je prekurzorom ekonomického rastu krajiny. Súčasným problémom sa však stáva únik vysokokvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia z dôvodov nedostatočných pracovných príležitostí či slabého finančného ohodnotenia v domácej krajine. Investícia štátu do terciárneho vzdelávania sa tak stáva nenávratnou. V tomto kontexte je cieľom príspevku identifikovať či dochádza k vzniku disparít vysokokvalifikovanej pracovnej sily z hľadiska financovania a počtu medzi krajinami Európskej únie. Predmetom skúmania sú verejné výdavky na terciárne vzdelávanie (% HDP per capita) a podiel terciárne vzdelaných obyvateľov v krajine (% z celkovej populácie krajiny). V príspevku využívame dáta zozbierané za obdobie rokov 2011 – 2020. Z tohto dôvodu sú objektom skúmania krajiny Európskej únie vrátane Veľkej Británie. Na identifikáciu disparít využívame metódu absolútnej β-konvergencie, doplnenú o σ-konvergenciu, lineárnu regresiu a zhlukovú analýzu. Výsledky preukazujú, že pri hodnotení verejných výdavkov na terciárne vzdelávanie dochádza k disparitám kedy ekonomicky silné európske krajiny budú divergovať. Pri skúmaní podielu terciárne vzdelanej populácie dochádza k približovaniu krajín. Avšak, k disparitám dochádza z hľadiska zamestnanosti žien a mužov do 1 – 3 rokov po dosiahnutí terciárneho vzdelania.

Klíčová slova

terciárne vzdelávanie, verejné výdavky, konvergencia, disparity, Európska únia.

Reference

  • BALÁŽ, V., KARASOVÁ, K., (2016) Kto, odkiaľ a kam: Slováci v Európe, Európa na Slovensku. In Hlinčíková, M., Mesežnikov, G., et al. (eds.) Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2016. pp. 37–59. ISBN 978-80-89345-60-1.
  • BALGOVÁ, M., (2019). Dôsledky úniku mozgov na Slovensko. LEAF: Slovak Proffesionals Abroad Programme. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: https://spap.leaf.sk/wp-content/uploads/sites/2/2019/12/vplyv-odlivu-mozgov-na-slovensko_leaf.pdf
  • BARRO, J. R., SALA-I-MARTIN, X. (1992) Convergance. Journal of Political Economy, vol. 100, no. 2, pp. 223 – 251. ISSN 1537-534X. DOI:10.1086/261816
  • CARD, D., KRUEGER. A. B., (1992). Does School Quality Matter? Returns to Education and the characteristics of public schools in the United States. Journal of Political Economy, vol. 100, no. 1, pp. 1-40. ISSN 0022-3808.
  • CERVANTES, M., GUELLEC, D., (2002) The brain drain: Old myths, new realities. Organisation for Economic Cooperation and Development. The OECD Observer, 40, pp. 40-42. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: https://search.proquest.com/scholarly-journals/brain-drain-old-myths-new-realities/docview/217470347/se-2?accountid=17223.
  • DESAI, A. M., KAPUR, D., McHALE, J. (2001) The Fiscal Impact of the Brain Drain: Indian Emigration to the U.S. Third Annual NBER-FCAER Conference. 2001. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: https://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.201.4540&rep=rep1&type=pdf.
  • DOCQUIER, F., RAPOPORT, H., (2012) Globalization, Brain Drain, and Development. Journal of Economic Literature, vol. 50, no. 3, pp. 681-730. ISSN 0022-0515. DOI: 10.1257/jel.50.3.681.
  • DUFLO, E. (2001) Schooling and labor market consequences of school construction in Indonesia: Evidence from an unusual policy experiment. American Economic Review, vol. 91, no. 4, pp. 795−813. ISSN 0002-8282. DOI: 10.1257/aer.91.4.795.
  • ETZKOWITZ, H., LEYDESDORFF, L., (2000) The Dynamics of Innovation: From National Systems and ,Mode 2‘ to a Triple Helix of University-Industry-Government Relations. Research Policy, vol. 29, no. 2, pp. 109–123. ISSN 0048-7339.
  • EUROSTAT, (2021). Employment rates of young people by sex, educational attainment level and years since completion of highest level of education (%). Eurostat. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=edat_lfse_24.
  • EUROSTAT, (2021). Population by educational attainment level, sex and age (%). Eurostat. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: https://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/setupDownloads.do.
  • HARMON, C., OOSTERBEEK, H., WALKER, I., (2003). The returns to education: Microeconomics. Journal of Economic Surveys, 17, no. 2, pp. 115-156. ISSN 1467-6419. DOI: 10.1111/1467-6419.00191.
  • HRUBOŇ, A., et al., (2017). Migračné pohyby z krajín a medzi krajinami V4 v historickej perspektíve. Banská Bystrica: Belianum. 160 p. ISBN 978-80-557-1271-0.
  • KLAS, A., (2000). Education – a basic condition for the Slovak republic economy development. Ekonomický časopis, vol. 48, no. 4, pp. 456–471. ISSN 0013-3035.
  • KOŽIAK, R., SUCHÝ, M., KAŠČÁKOVÁ, A., NEDELOVÁ, G., (2014) Využitie zhlukovej analýzy pri skúmaní medziregionálnych rozdielov. In 17th International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masarykova univerzita, pp. 37–44. ISBN 978-80-210-6840-7. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-3.
  • LEVICKÝ, M., URBANÍKOVÁ, M., HUDÁKOVÁ, J., et al., (2019) Konvergenčné tendencie v podmienkach regiónov SR. In 22nd International Colloquium on Regional Sciences. Conference Proceedings. Brno: Masaryk University, pp. 20-27. ISBN 978-80-210-9268-6. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9268-2019-2.
  • MINISTERSTVO PRÁCE SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, (2021). Nesúlad na trhu práce do roku 2023. Trendy práce. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: https://www.trendyprace.sk/sk/trendy-trhu-prace/sk-trendy/nesulad.
  • MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR, (2017). Číselníky: stupne dosiahnutého vzdlávania. Portál VS. [online]. [cit. 2021-04-23]. Dostupné z: https://ciselniky.portalvs.sk/classifier/show/basic/21.
  • OECD, (2007). Regional disparities in tertiary education attainment. OECD regions at the Glance 2007. [online]. [cit. 2021-05-11]. Dostupné z: https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/reg_glance-2007-13-en.pdf?expires=1620742528&id=id&accname=guest&checksum=3B4C3ECF63D713B9BE15B5F470F41C98.
  • OSTERTÁGOVÁ, E., (2013). Aplikovaná štatistika. Košice: Equilibria. 161 p. ISBN 978-80-8143-067-1.
  • PSACHAROPOULOS, G., PATRINOS. H. A., (2008). Education and Human Capital, In Dutt, K. A, (eds.). International Handbook of Development Economics. Cheltenham: Edward Elgar Publishing. pp. 341-355. ISBN 978-1-84542-327-8.
  • SIMIONESCU, M., (2014). Testing Sigma Convergence Across EU-28. Economics and Sociology, vol. 7, no. 1, pp. 48–60. ISSN 2071–789X. DOI: 10.14254/2071-789X.2014/7-1/5.
  • STANKOVIČOVÁ, I., VOJTKOVÁ, M., (2007). Viacrozmerné štatistické metódy s aplikáciami. Bratislava: Wolters Kluwer. 261 p. ISBN 978-80-8078-152-1.
  • THE WORLD BANK, (2021). Government expenditure per student, tertiary (% of GDP per capita) - European Union. [online]. [cit. 2021-04-22]. Dostupné z: https://data.worldbank.org/indicator/SE.XPD.TERT.PC.ZS?locations=EU.
  • TORRUAM, J. T., CHAIWA, M. A., ABUR, C. C., (2014) Cointegration analysis of public expenditure on tertiary education and economic growth in Nigeria. Journal of Applied Statistics, vol. 5, no. 2, pp. 137-146. ISSN 2476-8472.
  • XIE, T., (2011) Analysis on inter‐provincial disparities of China's rural education and convergence rate: Empirical analysis on 31 provinces' (municipalities') panel data from 2001 to 2008. International Journal of Educational Management, vol. 25, no. 7, pp. 714-723. ISSN 0951-354X.
    DOI: 10.1108/09513541111172117.