XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků

Kapitola

Abstrakt

Koncept sociálneho poľnohospodárstva je založený na využití benefitov produkčných a mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva na podporu kvality života sociálne alebo zdravotne znevýhodnených osôb. V súvislosti s benefitmi sa zdôrazňujú predovšetkým pracovná integrácia, sociálne služby, rehabilitácia, terapia a vzdelávacie aktivity, ktoré sú poskytované v poľnohospodárskom podniku. Cieľom príspevku je preskúmať možnosti pracovnej integrácie znevýhodnených uchádzačov o prácu v odvetví poľnohospodárstva v regiónoch Slovenska. Konkrétne je zameraný na identifikáciu potenciálu znevýhodnených skupín uchádzačov o prácu, analýzu kapacitných možností poľnohospodárskych podnikov z hľadiska pracovných miest a významu poľnohospodárstva pre regionálnu ekonomiku a zhodnotenie pripravenosti poľnohospodárskych podnikov zamestnať rôzne skupiny znevýhodnených uchádzačov o prácu. Pri spracovaní štúdie boli použité sekundárne dáta a dotazníkový prieskum určený poľnohospodárskym podnikom. Z výsledkov skúmania vyplynulo, že znevýhodnení uchádzači o zamestnanie sa podieľajú významne na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie. V štruktúre znevýhodnených uchádzačov prevažujú vo všetkých regiónoch dlhodobo nezamestnaní uchádzači o prácu a uchádzači vo veku nad 50 rokov. Prieskum potvrdil, že tieto skupiny znevýhodnených uchádzačov o prácu predstavujú zároveň najpočetnejšiu skupinu, ktorú poľnohospodárske podniky zamestnávajú alebo plánujú v budúcnosti zamestnať. Limitujúca môže byť ich absorpčná kapacita. Kapacita pracovných miest a koncentrácia odvetvia poľnohospodárstva naznačuje priestorový potenciál pre aplikáciu konceptu sociálneho poľnohospodárstva. Príspevok sa detailnejšie zameriava na vybrané znevýhodnené skupiny na trhu práce, ktorých integrácia na trhu môže vyžadovať väčšiu mieru adaptácie podmienok zo strany zamestnávateľa.

Klíčová slova

zamestnanosť, pracovná integrácia, sociálne začlenenie, poľnohospodárstvo, Slovenská republika


Reference

[1] COPA COGECA, (1999). The European Model of Agriculture. The way ahead. Committee of Agricultural Organisations in the European Union and General Committee for Agricultural Cooperation in the European Union. November 1999. Dostupné z: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2005/april/tradoc_122241.pdf.

[2] DE KROM, M. P., DESSEIN, J., (2013). Multifunctionality and care farming: Contested discourses and practices in Flanders. NJAS-Wageningen Journal of Life Sciences, vol 64, pp. 17-24. ISSN 1573-5214. DOI: 10.1016/j.njas.2012.09.002.

[3] DI IACOVO, F. P., O'CONNOR, D., (2009). Supporting policies for social farming in Europe: progressing multifunctionality in respojnsaive rural areas. Florencie: Press Service srl, Sesto Fiorentino (FI). ISBN 978-88-8295-107-8.

[4] DI IACOVO, F., MORUZZO, R., ROSSIGNOLI, C. M., SCARPELLINI, P., (2016). Measuring the effects of transdisciplinary research: the case of a social farming project. Futures, vol. 75, pp. 24-35. ISSN 0016-3287. DOI: 10.1016/j.futures.2015.10.009.

[5] ELSEN, S., FAZZI, L., (2021). Extending the concept of social farming: Rural development and the fight against organized crime in disadvantaged areas of southern Italy. Journal of Rural Studies, vol. 84, pp. 100-107. ISSN 0743-0167. DOI: 10.1016/j.jrurstud.2021.03.009.

[6] FAZZI, L., (2011). Social co‐operatives and social farming in Italy. Sociologia ruralis, vol. 51, no. 2, pp. 119-136. ISSN 1467-9523. DOI: 10.1111/j.1467-9523.2010.00526.x.

[7] GENDOVÁ RUZSÍKOVÁ, K., CHRENEKOVÁ, M., (2021). Sociálne podnikanie v európskom poľnohospodárstve. In XXIV. Mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 621-629. ISBN 978-80-210-9896-1. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9896-2021-76.

[8] GUIRADO, C., VALLDEPERAS, N., TULLA, A. F., SENDRA, L., BADIA, A., EVARD, C., CEBOLLADA, A., ESPLUGA, J., PALLARES, I., VERA, A., (2017). Social farming in Catalonia: Rural local development, employment opportunities and empowerment for people at risk of social exclusion. Journal of Rural Studies, vol. 56, pp. 180-197. ISSN 0743-0167. DOI: 10.1016/j.jrurstud.2017.09.015.

[9] HASSINK, J., HULSINK, W., GRIN, J., (2016). Entrepreneurship in agriculture and healthcare: Different entry strategies of care farmers. Journal of Rural Studies, vol. 43, pp. 27-39. ISSN 0743-0167. DOI: 10.1016/j.jrurstud.2015.11.013.

[10] HASSINK, J., VAN DIJK, M., (2006). Farming for health across Europe: Comparison between countries, and recommendations for a research and policy agenda. In Farming for health. Dordrecht: Springer, pp. 345-357. ISBN 978-1-4020-5364-1. DOI: 10.1007/1-4020-4541-7_22.

[11] CHOVANEC. T, HUDCOVÁ, E., MOUDRÝ, J., (2015). Sociální zemědělství. Praha: Ministerstvo zemědělství České republiky. ISBN 978-80-7434-213-4.

[12] KNAPIK, W., (2018). The innovative model of Community-based Social Farming (CSF). Journal of Rural Studies, vol. 60, pp. 93-104. ISSN 0743-0167. DOI: 10.1016/j.jrurstud.2018.03.008.

[13] LABUDA, M., (2011). Multifunction Agriculture as the Instrument of Ecological Cultural Landscape Protection. Životné prostredie, vol. 45, no. 1, pp. 38-42. ISSN 2585-7800.

[14] MACHNIČOVÁ, Z., HRIVNÁK, M., MORITZ, P., MELICHOVÁ, K., (2021). Hodnotenie vybraných trendov zamestnanosti v agrosektore na Slovensku. In XXIV. Mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 578-586. ISBN 978-80-210-9896-1. DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-9896-2021-71.

[15] MŽP SR, (2001). AGENDA 21: Trvalo udržateľný rozvoj. Bratislava: MŽP SR.

[16] SAYER, A., WALKER, R., (1992) The New Social Economy: Reworking the Division of Labor. Oxford: Wiley-Blackwell. ISBN 978-1-557-86280-8.

[17] ŠÚSR (2019). Databáza Datacube.

[18] ŠÚSR (2020). Databáza Datacube

[19] TULLA, A. F., VERA, A., BADIA, A., GUIRADO, C., VALLDEPERAS, N., (2014). Rural and regional development policies in Europe: Social farming in the common strategic framework (Horizon 2020). Journal of urban and regional analysis, vol. 6, no.1, pp. 35-51. ISSN 2068-9969. DOI: 10.37043/JURA.2014.6.1.3.

[20] ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR, (2020). Databáza uchádzačov o zamestnanie.