XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků
KapitolaViackriteriálna analýza socioekonomických determinantov potravinovej dostatočnosti v regiónoch V4
Rok vydání: 2022https://doi.org/10.5817/CZ.MUNI.P280-0068-2022-30
Abstrakt
Cieľom príspevku je hodnotenie úrovne potravinovej dostatočnosti v 37 regiónoch Vyšehradskej skupiny na úrovni NUTS-2 z hľadiska vplyvu sociálno-ekonomických ukazovateľov. Hodnotíme trinásť ukazovateľov reprezentujúcich 6 sociálno-ekonomických oblastí, a to chudobu a sociálne vylúčenie, prácu, vzdelanie, ekonomické účty, zdravotníctvo a výskum a vývoj. Údaje sú získané z Eurostatu za obdobie rokov 2019 – 2020. Úroveň potravinovej dostatočnosti v NUTS-2 regiónoch hodnotíme agregovaním trinástich ukazovateľov do jedného komplexného indexu prostredníctvom metódy I-vzdialenosti. Regióny sú rozdelené do piatich skupín podľa úrovne potenciálneho rizika potravinovej nedostatočnosti pomocou zhlukovej analýzy na základe k-priemerov. Najvýraznejšie rozdiely prevládajú medzi skupinami regiónov v miere závažnej materiálnej deprivácie, z hľadiska úrovne hrubého domáceho produktu, taktiež v podiele vládnych výdavkov na výskum a vývoj, v miere nezamestnanosti a v dojčenskej úmrtnosti. Z výsledkov môžeme ďalej konštatovať, že 54% regiónov V4 je minimálne ohrozených potravinovou neistotou, 35% regiónov je stredne ohrozených a 11% z nich je značne ohrozených výskytom potravinovej neistoty. Potravinovou neistotou sú najmenej ohrozené regióny NUTS-2 hlavných miest krajín V4. Naopak, najzraniteľnejšie sú regióny východného a juhozápadného Maďarska, ako aj východného Slovenska.
Klíčová slova
potravinová dostatočnosť, Vyšehradská skupina, NUTS 2, I-distance metóda, zhluková analýza
Reference
[1] ASISEH, F., NAANWAAB C., QUAICOE, O., (2018). The association between food insecurity and child health outcomes in low and middle-income countries. Journal of African Development, vol.20, no. 2, pp. 79-90. ISSN 2689-4084. DOI: 10.5325/jafrideve.20.2.0079.
[2] BARRETT, C., B., (2010). Measuring food insecurity. Science, vol. 327, no. 5967, pp. 825-828. ISSN 1095-9203. DOI: 10.1126/science.1182768.
[3] BLACK, R., E., (2013). Maternal and child undernutrition and overweight in low-income and middle-income countries. The Lancet, vol. 382, no. 9890, pp. 427-451. ISSN 0410-6736. DOI: 10.1016/S0140-6736(13)60937-X.
[4] CAMPBELL, A., A., DE PEE, S., SUN, K., KRAEMER, K., THORNE-LYMAN, A., MOENCH-PFANNER, R., SARI, M., AKHTER, N., BLOEM, M., W., SEMBA, R., D., (2009). Relationship of households food insecurity to neonatal, infant, and under-five child mortality among families in rural Indonesia. Food and Nutrition Bulletin, vol. 30, no. 2, pp. 112-119. ISSN 1564-8265. DOI: 10.1177/156482650903000202.
[5] CASSIDY-VU, L., WAY, V., SPANGLER, J., (2022). The correlation between food insecurity and infant mortality in North Carolina. Public Health Nutrition, pp. 1-7. ISSN 1475-2727. DOI: 10.1017/S136898002200026X.
[6] DUDEK, H, (2019). Households’ food insecurity in the V4 countries: Microeconometric analysis. Amfiteatru Economic, vol. 21, no. 51, pp. 377-392. ISSN 2247-9104. DOI: 10.24818/EA/2019/51/377.
[7] ECONOMIST IMPACT, (2021). Global food security index (GFSI). [online]. [cit. 2022-03-30]. Dostupné z: https://impact.economist.com/sustainability/project/food-security-index/.
[8] FOOD AND AGRICULTURE ORGANISATION, (2009). Draft declaration of the world food summit on food security. World summit on food security, Rome, 16-18 November 2009 (WSFS 2009/2). [online]. [cit. 2022-03-14]. Dostupné z: https://www.fao.org/fileadmin/templates/wsfs/Summit/Docs/Declaration/WSFS09_Draft_Declaration.pdf.
[9] JANKOVIĆ-ŠOJA, S., ANOKIĆ, A., BUCALO JELIĆ, D., MALETIĆ, R., (2016). Ranking EU countries according to their level of success in achieving the objectives of the sustainable development stratégy. Sustainability, vol. 8, no. 4: 306. ISSN 2701-1050. DOI: 10.3390/su8040306.
[10] MAGAÑA-LEMUS, D., ISHDORJ, A., ROSSON III, C., P., LARA-ÁLVAREZ, J., (2016). Determinants of household food insecurity in Mexico. Agricultural and Food Economics, vol. 4, no. 10, pp. 1-20. ISSN 2193-7532. DOI: 10.1186/s40100-016-0054-9.
[11] OGUNDARI, K., (2017). Categorizing households into different food security states in Nigeria: the socioeconomic and demographic determinants. Agricultural and Food Economics, vol. 5, no. 8, pp. 1-20. ISSN 2193-7532. DOI: 10.1186/s40100-017-0076-y.
[12] REEVES, A., LOOPSTRA, R., STUCKLER, D., (2017). The growing disconnect between food prices and wages in Europe: cross-national analysis of food deprivation and welfare regimes in twenty-one EU countries, 2004-2012. Public Health Nutrition, vol. 20, no. 8, pp. 1414-1422. ISSN 1475-2727. DOI: 10.1017/S1368980017000167.
[13] SMITH, M. D., RABBITT, M. P., COLEMAN-JENSEN, A., (2017). Who are the world’s food insecure? New evidence from the Food and Agriculture Organization's food insecurity experience scale. World Development, vol. 93, no. C, pp. 402-412. ISSN 0305-750X. DOI: 10.1016/j.worlddev.2017.01.006.