XXV. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Sborník příspěvků

Kapitola

Abstrakt

Článok sa zameriava na preskúmanie vývoja rozdielov v akumulácie ľudského kapitálu v európskych regiónoch. Špecificky sa venujeme analýze akumulácie ľudského kapitálu nedávnych absolventov škôl prostredníctvom údajoch o priemernom počte rokov vzdelávania v NUTS2 regiónoch Európy v období 2000 až 2020. Výsledky dekompozície Theilovho T indexu ukazujú na zmierňovanie regionálnych rozdielov v ľudskom kapitáli. Je to však výsledok skôr zmierňovania rozdielov medzi krajinami ako medzi regiónmi v rámci krajín. V strednej a východnej Európe bol nárast ľudského kapitálu spojený s rastom vnútroregionálnych rozdielov v dôsledku koncentrácie vzdelaných mladých absolventov v regiónoch hlavných miest. Výsledky ukazujú, že nerovnomerná akumulácia ľudského kapitálu v regiónoch strednej a východnej Európy bude dôležitým determinantom vývoja regionálnych disparít v budúcnosti.

Klíčová slova

ľudský kapitál, nedávni absolventi, Theilov T index


Reference

[1] AHLIN, L., ANDERSSON, M., THULIN, P., (2014). Market thickness and the early labour market career of university graduates: An urban advantage? Spatial Economic Analysis, vol. 9, no, 4, pp. 396–419. DOI: 10. 1080/17421772.2014.961534.

[2] BARRO, R. J., LEE, J. W., (2013). A new data set of educational attainment in the world, 1950–2010. Journal of development economics, vol. 104, pp. 184-198. DOI: 10.1016/j.jdeveco.2012.10.001.

[3] BECKER, G., (1964). Human capital: a theoretical and empirical analysis, with special reference to education. Chicago (University Press, Chicago). ISBN 0-226-04120-4.

[4] FAGGIAN, A., MCCANN, P., SHEPPARD, S., (2007). Human capital, higher education and graduate migration: An analysis of Scottish and Welsh students. Urban Studies, vol. 44, no. 13, pp. 2511–2528. DOI: 10.1080/00420980701667177.

[5] FRENETTE, M., (2006). Too far to go on? Distance to school and university participation. Education Economics, vol. 14, no. 1, pp. 31-58. DOI: 10.1080/09645290500481865.

[6] GIBBONS, S., VIGNOLES, A., (2009). Access, choice and participation in higher education. Centre for the Economics of Education, London School of Economics. on-line http://eprints.lse.ac.uk/23656/1/ceedp101.pdf.

[7] HAAPANEN, M., TERVO, H., (2012). Migration of the highly educated: Evidence from residence spells of university graduates. Journal of Regional Science, vol. 52, no. 4, pp. 587-605. DOI: 10.1111/j.1467-9787.2011.00745.x.

[8] LÓPEZ-RODRÍGUEZ, J., FAÍÑA, J. A., LÓPEZ-RODRÍGUEZ, J., (2007). Human capital accumulation and geography: Empirical evidence from the European Union. Regional Studies, vol. 41, no. 2, pp. 217-234. DOI: 10.1080/00343400601108440.

[9] MIDDELDORP, M., EDZES, A., VAN DIJK, J., (2016). Job access and the labor market entry and spatial mobility trajectories of higher education graduates in the Netherlands. In G. Ritschard, M. Studer (Eds.), Proceedings of the international conference on sequence analysis and related methods (pp. 607–630). Lausanne, June 8–10, 2016.

[10] REDDING, S., SCHOTT, P. K., (2003). Distance, skill deepening and development: will peripheral countries ever get rich?. Journal of development economics, vol. 72, no. 2, pp. 515-541. DOI: 10.1016/S0304-3878(03)00118-4.

[11] SARDADVAR, S., VAKULENKO, E., (2021). Does migration depress regional human capital accumulation in the EU’s new member states? Theoretical and empirical evidence. Review of Regional Research, vol. 41, no. 1, pp. 95-122. DOI: 10.1007/s10037-020-00147-2.

[12] SJAASTAD, L. A., (1962). The costs and returns of human migration. Journal of Political Economy, vol. 70, pp. 80-93.

[13] VENHORST, V., VAN DIJK, J., VAN WISSEN, L., (2011). An analysis of trends in spatial mobility of Dutch graduates. Spatial Economic Analysis, vol. 6, no. 1, pp. 57–82. DOI: 10.1080/17421772.2010.540033.